Obec Lúka

     Vznik prvej ČSR sprevádzali aj v Lúke, tak ako vo väčšine obcí na Slovensku, búrlivé udalosti. V neďalekom Hrádku, v sídle notariátu, boli ešte v novembri maďarskí vojaci, ktorí sa aktívne zúčastňovali na potlačovaní raboviek. V Lúke bolo zabitých sedem ľudí. J. Kotulu zabili vraj len preto, že jedna žena z Lúky o ňom rozchýrila, že je rebel. V polohe na Baranci je drevený kríž, kde v tom čase zabili maďarského strážmajstra. V polovici novembra 1918 sa podarilo novomestkému oddielu československého vojska prepadnúť a zajať v Hrádku všetkých maďarských vojakov. Tých potom poslali vlakom do Maďarska.67
V hospodárskom živote Lúky aj po vzniku ČSR mal veľký význam veľkostatok Imricha Medňanského. Poskytoval pracovné príležitosti mnohým obyvateľom obce najmä počas poľnohospodárskej sezóny. Veľkostatok niesol oficiálny názov Hospodárska správa Lúka. 18. marca 1921 náhle zomrela vo veku 52 rokov manželka Imricha Medňanského Anna, rod. Godálova. Pri spisovaní pozostalostnej zápisnice vypracovali inventár hnuteľnostného majetku oboch manželov. Okrem kaštieľa v Lúke patrili Medňanským role, záhrady, lúky pasienky a lesy v Lúke, Modrovke a Hrádku v celkovej hodnote 814 915 kč. Zaujímavé sú údaje o počte a zložení hospodárskych zvierat na veľkostatku: chovalo sa 16 volov, 6 koní, 2 osly, 22 kráv, 2 býky, 118 oviec, 101 jahniat, 3 ošípané, 56 sliepok, 5 kohútov a 11 kačíc. Imrich Medňanský však dlho nezostal vdovcom – 9. mája 1923 sa oženil s Máriou Magdalénou Ambro. Manželstvo však trvalo len veľmi krátko. Medňanský za dramatických okolností počas svadobnej cesty 28. mája náhle zomrel a celý majetok pripadol jeho druhej manželke Magdaléne, rod. Ambro.68
Už za života Imricha Medňanského veľkostatok v Lúke upadol. Po jeho smrti rozhodla vdova Medňanská, že ho prenajme židovskému statkárovi Ernestovi Kellermanovi zo Bziniec. Bola to dobrá voľby. Od roku 1924, kedy začal Kellerman pôsobiť na veľkostatku, ožili na ňom hospodárske pomery. Nový hospodár disponoval znalosťami z oblasti teórie poľnohospodárstva a živočíšnej výroby. Na veľkostatku zavádzal nové formy hospodárenia, venoval sa i výskumníctvu. Jeho zásluhou sa stal z veľkostatku v Lúke moderný poľnohospodársky podnik na vysokej úrovni. Zaviedol pestovanie ľanu, sadbových zemiakov rozličného druhu, postaral aj o kvalitný chov plemenného dobytka, ošípaných a zamenil pôvodné, už zdegenerované plemeno oviec za kvalitnejšie. Kellerman bol svojimi vedomosťami užitočný aj pre obyvateľov obce. Osvetovou činnosťou ( bol predsedom Obecnej osvetovej komisie), prednáškami a radami pomáhal gazdom v obci čeliť rôznym nežičlivostiam prírody a zvyšovať úrodu poľnohospodárskych plodín. Prispel aj cennými radami v ovocinárstve.69 Ovocným stromom sa v obci pomerne darilo. Najviac úrody prinášali bystrické slivky, ktorých rástlo roku 1935 až 679 stromov. Ďalej to boli jablone, hrušky, menej sa darilo čerešniam, broskyniam a marhuliam.
Kellermanovou zásluhou vznikol v Lúke roku 1927 Dobrovoľný hasičský zbor . Zastával i dôležité miesto v obecnej samospráve. Vo voľbách roku 1927 sa stal členom obecného zastupiteľstva. Okrem neho boli členmi zastupiteľského zboru: Štefan Farovich, Adam Kravárik, Štefan Danko, Martin Filkus, Dominik Ištók, Jozef Mikulička, Michal Farovich, Štefan Gajdošech, Martin Tamajka, Štefan Pevný, Martin Gajdošech a Martin Krajčech.
Už v tom čase sa obecné zastupiteľstvo zaoberalo otázkou postavenia novej budovy ľudovej školy. Na obecnom zasadnutí 21. októbra 1930 sa uvažovalo o postavení školskej budovy na pozemku, ktorý bola ochotná odpredať obci Magdaléna Medňanská. V obci síce bola rím.-kat. škola, ktorá mala iba jednu triedu a jednu učiteľskú silu, ale školopovinných detí bolo až 72., a do roku 1935 ich bolo 108. Učiteľom bol do roku 1930 Alojz Závodný. Otázka rozšírenia školy o nové priestory sa až do roku 1947 nevyriešila, hoci bola jednou z najčastejších tém na rokovaniach obecného zastupiteľstva. Pri nedostatku finančných prostriedkov tu zohrala svoju úlohu aj rozdielnosť konfesionálnych postojov k tejto problematike. Podľa sčítania ľudu z roku 1930 bolo z 561 obyvateľov 397 rímsko -katolického náboženstva, 151 evanjelikov a 13 židovského náboženstva. Nerealizoval sa ani poslancami schválený návrh Ernesta Kellermana, aby sa v obci postavila nová budova školy, kde by bola umiestnená štátnej školy s učiteľom evanjelického vyznania. Po voľbách roku 1931 zvolili za starostu obce Jána Gajdošecha, zástupcom sa stal Pavol Kravárik, pokladníkom sa stal Štefan Farovich. Za predsedu miestneho osvetového zboru a zároveň za predsedu finančnej komisie bol menovaný Ernest Kellerman, kronikárom bol Alojz Závodský.70 Roku 1932 sa začal sľubne realizovať návrh Ernesta Kellermana, ktorý predniesol ešte v roku 1931 a žiadal zriadiť v obci samostatnú poštu s telefónom a telegrafom. Pre obec bol určený poštový úrad v blízkej Modrovej. Aj keď v prípise riaditeľstva pôšt a telegrafov sa zriadenie poštového úradu malo uskutočniť v krátkom čase, stalo sa to isté, čo so školskou budovou – postavila sa až o niekoľko rokov neskôr. Z toho, že sa v obci nepllnili takéto závažné úlohy, nemožno jednoznačne viniť obecné predstavenstvo. Obec v tom čase nedisponovala finančnými prostriedkami na získanie voľných priestorov, pretože ich odčerpala roku 1931 na postavenie budovy, v ktorej zriadili obecnú úradovňu a hasičské skladisko.
Obec v tom čase tiež zasiahla vlna nezamestnanosti, aj keď nie vo veľkej miere. Roku 1935 bolo 14 nezamestnaných živiteľov rodín.
V polovici 30. rokov došlo k dôležitej zmene vo vlastníctve kaštieľa v Lúke. V obecnej kronike sa už v roku 1935 spomína, že kaštieľ obývala Helena ( Ilona) Hardeggová. Skutočnými vlastníkmi kaštieľa s nehnuteľnosťami o celkovej rozlohe 3 ha 14 a 83 štvorc. metrov sa stali Hardeggovci až na základe kúpnopredajnej zmluvy schválenej roku 1937 Okresným súdom v Novom meste nad Váhom.71 Podľa nej vdova Magdaléna Medňanská, rod. Ambrová, predala kaštieľ a k nemu patriace nehnuteľnosti Jánovi Imrichovi Jardeggovi a jeho matke Ilone Hardeggovej za 164 tisíc Kč. Z kúpnopredajnej zmluvy ďalej vyplýva, že vlastníkom uvedených nehnuteľností sa stal Imrich Hardegg, jeho matka sa uspokojila len s právom užívania. Ernest Kellerman vypustil z prenájmu iba dve parcely, prenájomcom celého veľkostatku zostal aj naďalej.
Jednou z väčších kultúrnych udalostí v obci boli Matičné dni roku 1935 v rámci 60. výročia zatvorenia Matice slovenskej. Matičné slávnosti v Lúke sa uskutočnili 7. júla 1935 na miestnom námestí. Po prednáške Alojza Závodského nasledovala tanečná zábava, ktorá bola prvým podujatím takéhoto druhu v Lúke. Podľa obecného kronikára zábava sa morálne vyjadrila, ale hmotne nie. Vybralo sa len 157 korún a 40 halierov. Aj preto sa zábava skončila už o 22.00 hodine, ak by trvala dlhšie, boli by museli na hudbu doplácať členovia prípravného výboru.72
Pomerne veľa obyvateľov (186) sa zúčastnilo aj stromčekovej slávnosti. Pri budove rím. kat. školy pred krížom boli vysadené dve lipy. Žiaci našej školy zahrali pri tejto príležitosti divadelné jednoaktovky Poďme na jablká, Božia miera a Gombičky.
Dôkazom, že v obci neboli politické trenice ani v inak pohnutom období volieb roku 1938, je skutočnosť, že zástupcovia politických strán sa pred voľbami 28. mája dohodli vytvoriť spoločnú kandidátku a odstúpiť od volieb. Túto kandidátku tvorili členovia politických strán v takomto zložení:
Slovenská Hlinkova strana – 10 členov,
Komunistická strana maloroľníckeho ľudu – 3 členovia,
Komunistická strana – 2 členovia.
Voľba obecného starostu sa konala 14. júla 1938.74 Za starostu bol zvolený Pavel Gajdošech, za zástupcu starostu Michal Farovich. Obecnú radu tvorili: Ernest Kellerman, Štefan Pevný a Rudolf Farovich. Do finančnej komisie zvolili Rafaela Krajčíka, Šimona Sojáka a Jozefa Ištoka. Na poslednom zasadnutí starého výboru obecného zastupiteľstva sa rozhodlo o zavedení elektrického prúdu do obce.75 Poplatok za zavedenie elektriny do bytov stanovili na 75 korún za jednu lampu. Elektrifikácia sa však realizovala až takmer o desaťročie neskôr. Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie 3. septembra 1938 odišlo z Lúky 47 mužov. Pre potreby vojska zhabali aj auto Ernesta Kellermana. Narukovať musel i miestny autobusový prepravca Ludvik Kľúčovský ah s autobusom. Jeden autobus zostal v obci a brat menovaného v preprave osôb pokračoval.
V Lúke, tak ako inde na Slovensku, dochádzalo v tom čase k zosilnenie politických aktivít. 15. novembra 1938 sa zakladá Hlinkova garda, ktorá pozostávala v čase vzniku z 99 členov. 76
Po vzniku prvej slovenskej republiky 14. marca 1939 sa udiali zmeny v zložení obecného zastupiteľstva. V júli 1939 sa vzdal členstva žid Ernest Kellerma, ktorý vo voľbách 1938 získal spomedzi kandidátov obecnej rady najviac hlasov ( 11 z 13). kellerman nebol jediným židom v Lúke, žilo tu viac židovských rodín, ktoré podľa kronikára A. Závodkého nažívali veľmi dobre s ostatnými obyvateľmi obce. Počas druhej svetovej vojny sa však ani oni nevyhli rasovému prenasledovaniu a skončili v koncentračných táboroch. Ernest Kellerman ušiel do hôr a počas Slovenského národného povstania sa vypracoval na štábneho kapitána. Po vojne sa do Lúky už nevrátil. odišiel do Piešťan, kde mu bola pridelená časť z rozparcelovaných rolí.
Kellermana v obecnej rada nahradil Jozef Ištok. Roku 1941 boli obecné zastupiteľstvá zrušené a ich funkciu prevzali vládni komisári s poradnými zbormi. V Lúke sa stal vládnym komisárom bývalý starosta Pavel Gajdošech.
Aj keď v tom čase židovské obchody a hostince už neexistovali, obchodná činnosť vďaka novovzniknutým živnostiam pokračovala aj naďalej. Štefan Ištok si napríklad 1. mája 1939 otvoril obchod s miešaným tovarom, 24. decembra 1939 otvorila nový hostinec vdova Zuzana Kľčovská. Marcel Čimo z Piešťan si v apríli 1939 otvoril v hornom konci obchod s miešaným tovarom.
Roku 1942 sa začali rozsiahle práce na regulácii rieky Váh, ktoré si vyžiadali pomerne veľké finančné prostriedky i z obecnej pokladnice. Vojnové udalosti spojené s prechodom frontu ku koncu druhej svetovej vojny sa Lúky dotkli 4. apríla 1945. V teň deň obsadili obec jednotky Rumunskej armády pod velením majora Simeona Ceausesca. V záhradách pod kaštieľom boli umiestnené ďalekonosné batérie rumunského delostrelectva, ktoré ostreľovalo nemecké pozície na pravom brehu Váhu.77