Úcta k starším
Milí naši seniori....
Október je mesiac úcty k starším, mesiac, počas ktorého si pripomíname, že medzi nami žijú vzácni ľudia, mnohokrát veľmi nenápadní, no o to vzácnejší, ktorí si zasluhujú našu každodennú pozornosť a úctu. Je úctou k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám mladším žilo lepšie. Úctou k tým, ktorí každý deň rozdávali radosti, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými svoje deti. Je úctou ku všetkým, ktorí si zodrali svoje ruky, aby naše zostali hladké a nepoškvrnené.
Ste to Vy, milí naši seniori, naše prababičky, babičky, staré mamky, starké, ale aj naši pradedkovia, dedkovia, starí ockovia, starkí. Každý malý chlapec bude raz otcom a dedkom. Dedka všetci v úcte majú, dedko vie vraj všetko, píše sa v jednej básni. Samozrejme nemôžeme zabúdať ani na naše mamy a babky, na ich láskavý pohľad, milé pohladenie a vrúcne objatie.
Tak, ako je v roku Október mesiacom jesene, tak aj starnutie je symbolom jesene života. Aj keď sa jeseň na prvý pohľad zdá byť smutnou, je poeticky krásna, plná žiarivých farieb, stromy okolitých lesov sú odeté do pestrofarebných šiat, plody letnej práce na poliac sú plné zrelosti, ostré slnečné lúče prerážajú chladné závany vetra a hladia naše tváre. Jeseň je taktiež znakom prípravy prírody na zimu, ktorá je symbolom odpočinku. A sám človek je neoddeliteľnou súčasťou tohto kolobehu prírody a samého života. V dnešnom uponáhľanom živote máme pre Vás seniorov málo času, pozornosti, či možnosti pomôcť. Často mladšie generácie nemajú úctu k šedinám, čo však vôbec nie je správne. Šediny sú totiž symbolom skúseností a múdrosti. Už aj staroveké civilizácie vedeli, že uznanie a rešpekt patria práve ľuďom s vlasmi popretkávanými šedinami, za ktoré by sa žiaden z vás nemal dôvod hanbiť, práve naopak, chváliť.
Za šedinami, ktoré sú vonkajším znakom staroby, sa skrýva nespočetné množstvo zážitkov, skúseností a poznatkov. Za láskavým pohľadom našich seniorov a vejárikom vrások okolo ich očí, sa skrýva rozvaha, nadhľad, ľahkosť a schopnosť pripisovať veciam ozajstnú dôležitosť. Mnohí z Vás pochopili, že všetko, čo sa Vám v živote udialo, to dobré ale aj to zlé, to veselé ale aj to smutné, malo a má vo Vašom živote svoje miesto a svoj význam. My, mladší, obdivujeme na Vás, že s pokorou a často osamote, prijímate všetko, čo Vám život priniesol a prináša, s trpezlivosťou očakávate, čo má ešte život pre Vás pripravené. Aj napriek tomu, že Vaše vlasy sú sivé a Vaša pokožka vráskavá, stále Vám v očiach horia nezbedné ohníčky, Vaše oči sú plné života, snov a Vaše srdcia plné túžob, ktoré chcete, aby sa Vám naplnili. Pre nás mladších by ste Vy mali byť našou inšpiráciou a my mladší by sme mali byť Vašou oporou.
Na záver mi dovoľte, milí naši senior i, zopár myšlienok. Každý z Vás prežil mnoho a mnoho rokov. Každý z Vás by o svojom živote mohol napísať vlastnú knihu života, ktorá by bola zaiste plná radosti, smútku, šťastia, sĺz, skúseností a životných múdrostí. I keď sa to možno nezdá, Vašim veľkým darom však je, že vyšší vek so sebou prináša ľahkosť, rozvahu, nadhľad a pokoj, ktorý oslobodzuje.
Zo srdca Vám všetkým patrí veľké ďakujem. Ďakujem za to, že ste. Za to, že máte s nami mladšími pochopenie, že nám dávate svoju lásku. Želám Vám, z úprimného srdca, veľa zdravia, radosti, životného optimizmu. Nech Boh žehná roky, ktoré máte ešte pred sebou. Prežite ich obklopení láskou, úctou a pozornosťou svojich najbližších. Buďte ešte dlhé roky medzi nami šťastní.