Archeologické nálezy svedčia o tom, že územie okolo Tematína bolo známe už pravekému človeku. Pri skalnom previse severne od hradu sa našla keramika a obsidiálnová čepielka. Práve tá umožňuje uvažovať o tunajšej prítomnosti človeka v mladšej dobe kamennej 17. Obsidián, nazývaný aj sopečné sklo, má svoje primárne zdroje v zemplínsko-vihorlatskej oblasti na východnom Slovensku. Mohol sa sem dostať s neolitickým človekom priamo, alebo ako výsledok obchodu.
Z roku 1933 pochádza informácia pražského archeológa Jiřího Neustupného, ktorý v potoku pod Tematínom našiel kamennú hladenú sekeru. Vzhľadom na susedné praveké prechody v polohe Marhát a Úhrad možno predpokladať, že popri Tematíne prechádzali obchodné cesty v neskorej dobe bronzovej. Spájali územie Považia a Ponitrím. V roku 1967 pri vodohospodárskych prácach v Lúke v polohe Kaplna sa zistil archeologický nález, ktorý pozostával z fragmentov keramiky, zvyškov ohnísk, ľudských a zvieracích kostí. Z hľadiska archeologického veľmi cenný kostrový hrob s nádobou miskovitého tvaru sa však nezachránil, pretože bol zničený bagrom ešte pred výskumom pracovníkov ÚV SAV o tom, že v staršej dobe bronzovej tu jestvovalo sídlisko a pohrebisko ľudu maďarskej kultúry ( okolo r. 1600 pred. n. l. ).18
Kaplna, alebo tiež Stará dedina, sa stala významnou lokalitou aj inými archeologickými nálezmi. Nachádza sa severovýchodne od obce na sútoku dvoch potokov. Samotný názov Kaplna priviedol na toto miesto archeológa A. Ruttkaya, pracovníka Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorý uskutočnil viaceré výskumy vo svojich rodných Piešťanoch a širokom okolí.
Na Slovensku je okolo štyridsať známych chotárnych názvov typu Kostolec, Kostolište, Kaplna a pod., ktoré naznačujú existenciu zaniknutých sakrálnych stavieb. Názov Kaplna naznačuje a prieskum dopĺňa dovtedy hypotetické predpoklady.
V roku 1969 sa uskutočnil prieskum na východnom okraji obce v kotline ohraničenej strmými vápencovými kopcami – Stredná hora a Babia hora. V areáli záhrady M. Krajčíka sa traduje správa o zaniknutom kostole, údaje o vyoraní nádob a vyplavovaní ľudských kostí pri záplavách. Pred asi šesťdesiatimi rokmi tu našli aj kamenné murivo. Povrchový prieskum zistil náznaky zaniknutej stavby, terén sa tu dvíha nad okolie dva až tri metre. Bolo by potrebné, aby sa v týchto miestach uskutočnil systematický archeologický výskum, ktorý by zodpovedal otázku, či všetky uvedené údaje sú pravdivé. Zatiaľ na základe prieskumu možno konštatovať, že tu stála sakrálna stavba s cintorínom a súčasne v blízkom okolí zaniknutá dedina. Predbežne je tento komplex v polohe Kaplna datovaný do obdobia budovania jednotnej cirkevnej organizácie Uhorska, ktorá spadá najskôr do prvej polovice 11. storočia.
V dohľadnom čase sa na vedeckom podklade uskutočnia v Lúke asi dôležité objavy.19 Z archeologických nálezov na hrade Tematín pochádza desať bližšie neurčených zlatých mincí,20 ďalšia zo súkromnej zbierky B. Pitteka z Piešťan. Dátum jej pôvodu nie je možné pre deformáciu averzu i reverzu určiť.